archives | das archiv | archívum
| Author(s): Verfasser: Szerző(k): |
Béla BUDA Teodóra TOMCSÁNYI János HARMATTA Roger CSÁKY-PALLAVICINI Gábor PANETH |
| Title: Titel: Cím: |
'Psychotherapy in Hungary during the Socialist Era and the Socialist Dictatorship' |
| Language: Sprache: Nyelv: |
English Englisch Angol |
| Received: Erhalten: Érkezett: |
20 March 2008 |
| Accepted: Angenommen: Elfogadva: |
3 December 2008 |
| Issue: Heft: Füzet: |
EJMH 4 (2009) 1 |
| Pages: Seiten: Oldal: |
67–99 |
| Section: Rubrik: Rovat: |
Common Past Gemeinsame Vergangenheit Közös múltunk |
| DOI: | 10.1556/EJMH.4.2009.1.5 |
| Online date: Online dátum: |
26 June 2009 |
| Corresponding author: Kontaktautor: Kapcsolattartó szerző: |
Teodóra TOMCSÁNYI Institute of Mental Health Semmelweis University Nagyvárad tér 4., 19.em. H-1089 Budapest Hungary tomcsanyi@mental.usn.hu |
| Download full text Herunterladen (Volltext) Letöltés (teljes szöveg) |
ABSTRACTS / ZUSAMMENFASSUNGEN / ÖSSZEFOGLALÓK
Psychotherapy in Hungary During the Socialist Era and the Socialist Dictatorship: This
study provides an overview of how psychotherapy’s Hungarian representatives tried to safeguard and transmit psychotherapeutic training and practice during the time of socialist dictatorship. At first, even some Soviet ideologists had considered psychoanalysis to be compatible with
Marxist ideology. However, over the course of a few years, socialist ideology exerted pressure
on psychotherapy’s theory, training, and therapeutic practice. This was done initially on an
ideological level, but later it increasingly resorted to physical violence as well, both there and
through its export to a Hungary occupied by the Soviet army. All this was similar to its stand
against the arts and literature. The first thing to appear as a result of this was a denial of the
necessity of psychotherapy (stating that psychotherapy was only needed because of ‘capitalist
market conditions’, with even the teaching of psychology being nearly stopped); later anyone
could face serious repercussions for belonging to any school of psychotherapy, especially the
analytic. It was also a part of the arsenal of those in power to put crucial centres of therapy
decisively under the leadership of appropriately aligned neurophysiologists for long periods of
time. The state kept these under strict control, and healing was reduced to medication procedures. The authors provide examples of the modest internal and external opportunities that
nevertheless arose for prominent representatives of psychotherapy to solve these dilemmas.
With the weakening of the dictatorship, the war on psychotherapy also subsided in a relative
and inconsistent way. At this point, events in the politics of science were characterised by the
degree of loyalty to the Soviet association, who were visibly abusing psychiatry, and the fight
to preserve the relative independence of this field of science. The final part of the study touches upon one or two dilemmas of the heroic age of starting over that surfaced at the time of the
political system’s change.
KEYWORDS
psychotherapy, Hungary, communism, state socialism, dictatorship, history, retrospect, helping profession, ideological incompatibility, psychoanalysis, therapeutic workshops
Die Situation der Psychiatrie in Ungarn im Sozialismus bzw. während der sozialistischen
Diktatur: Die Studie stellt dar, wie die Vertreter der Psychotherapie in Ungarn versuchten, die
psychotherapeutische Ausbildung und Tätigkeit in der Zeit der sozialistischen Diktatur zu bewahren bzw. sie über diese Zeit hinüberzuretten. Zu Anfang schien die Psychoanalyse einem
Teil der sowjetischen Ideologen noch mit der marxistischen Weltanschauung vereinbar zu sein.
Einige Jahre später begann die Offensive der Vertreter der nach sowjetischem Vorbild und von
der sowjetischen Armee nach Ungarn exportierten sozialistischen Ideologie, die zuerst auf
ideellem Gebiet stattfand, später aber auch immer größere physische Gewalt gegen die Theorie,
Ausbildung und therapeutische Praxis der Psychotherapie ausübte – ähnlich wie gegen die
Künste oder die Literatur. So wurde zunächst die Notwendigkeit von Psychotherapie geleugnet
(postulierend, dass diese nur aufgrund der „kapitalistischen Produktionsbedingungen“ notwendig sei, und auch die Lehre der Psychologie wurde fast vollständig eingestellt), später konnten
jedem beträchtliche Nachteile entstehen, der zu irgendeiner psychotherapeutischen Schule gehörte – besonders wenn sie analytisch orientiert war. Zum Kampf des Regimes gehörte auch, dass die bedeutendsten Therapiestätten für lange Zeit unter die Leitung von entsprechenden
Neurophysiologen gestellt wurden, das Regime sie streng unter Kontrolle hielt und die Behandlung auf medikamentöse Therapien reduziert wurde. Es werden Beispiele dafür angeführt, welche – bescheidenen – internen und externen Möglichkeiten prominenten Vertretern der Psychotherapie dennoch für die Lösung dieser Probleme offen standen. Mit der Schwächung der Diktatur wurde auch der Kampf gegen die Psychotherapie etwas geringer. Zu dieser Zeit waren
wissenschaftspolitische Ereignisse von der Loyalität mit der die Psychiatrie offensichtlich
missbrauchenden sowjetischen Gesellschaft und/oder dem Kampf um die Bewahrung der relativen Unabhängigkeit der Wissenschaft geprägt. Am Ende der Studie werden einige Dilemmata
der Pionierzeit des Neubeginns zur Zeit der politischen Wende erwähnt.
SCHLÜSSELBEGRIFFE
Psychotherapie, Ungarn, Kommunismus, Staatssozialismus, Diktatur, Geschichte, Rückblick, helfender Beruf, ideologische Unvereinbarkeit, Psychoanalyse, therapeutische Projektwerkstätten
Stanje psihoterapije u Mađarskoj u vrijeme socijalizma, odnosno socijalističke diktature:
Studij daje uvid u to, kako su predstavnici psihoterapije u Mađarskoj pokušali sačuvati i spasiti
psihoterapijsku naobrazbu te njezin rad u vrijeme socijalističke diktature. U početku se čak,
jednom djelu sovjetskih ideologa pričinilo da je moguće suglasiti psihoanalizu s marksističkim
pogledom na svijet. Po sovjetskom primjeru, predstavnici socijalističke ideologije, nametnute
Mađarskoj od strane sovjetske vojske, u toku narednih godina su počeli napadati psihoterapiju,
prvo na intelektualnoj razini, te u sve većoj mjeri ispoljavati fizičku agresiju protiv teorije, naobrazbe i terapijske prakse psihoterapije, na sličan način kao što su to učinili protiv umjetnosti
i književnosti. Tako se prvo pojavilo odricanje nužnosti psihoterapije (tvrdeći da je ona potrebna samo zbog „kapitalističkih proizvodnih uslova“, te je skoro bilo ukinuto čak i predavanje
psihologije), a kasnije svatko tko je pripadao nekoj psihoterapijskoj školi – pogotovu ako se radilo o analitičkoj – mogao je imati velike nepovoljnosti zbog toga. Vlast je vodila borbu i na taj
način, što je tijekom godina na ključna terapijska mjesta postavljala rukovodioce neurofiziologe, koji su bili pod strogim nadzorom, i liječenje se svelo na uporabu lijekova. Možemo
vidjeti primjere da su za istaknute predstavnike psihoterapije ipak postojale i na unutarnjem i
na vanjskom planu skromne mogućnosti rješavanja dilema. Istodobno sa slabljenjem diktature
na jedan relativan i polovičan način slabio je i intenzitet borbe protiv psihoterapije. U to vrijeme, događanja u znanstvenoj politici su bila koncentrirana oko pitanja odanosti sovjetskoj udruzi, koja je na očit način zlouporabila psihijatriju, odnosno borbe za očuvanje relativne neovisnosti znanosti. Završni dio studija se osvrće na pojedine dileme, koje su se pojavile u vrijeme
političke tranzicije, kada je pitanje novog početka rada psihoterapije postalo aktualno.
KLJUČNE RIJEČI
psihoterapija, Mađarska, komunizam, državni socijalizam, diktatura, povijest,
retrospektiva, pomoćno zanimanje, ideološka nesuglasnost, psihoanaliza, terapijske radionice
Pozice psychoterapie v Maďarsku v éře socialismu resp. socialistické diktatury: Studie
vykresluje obraz snahy maďarských zástupců o zachránění resp. rozvíjení vzdělávání psychoterapeutů a psychoterapeutické práce v době socialistické diktatury. Psychoanalýzu považovala
zpočátku dokonce i část sovětských ideologů za kompatibilní s marxistickým světonázorem.
Podobně jako v případě umění nebo literatury, tak během několika let zahájili představitelé socialistické ideologie v Maďarsku, okupovaném sovětskou armádou, útok také proti teorii a
výuce psychoterapie a proti terapeutické praxi, nejprve v rovině ideové, později také s vynalo-
žením stále hrubšího fyzického násilí. Tak se nejprve začalo s popíráním potřebnosti psychoterapie (s tvrzením, že je potřebná jen „v důsledku kapitalistických výrobních poměrů“ a téměř
zanikla i výuka psychologie), později znamenalo výraznou nevýhodu pro kohokoli, pokud pat-
řil k některé – zvláště pak k analytické – psychoterapeutické škole. Do arzenálu boje vládní
moci patřilo také zařazení klíčových terapeutických míst pod vedení neurofyziologů a moc
držela tato místa pod přísnou kontrolou, přičemž se léčba scvrkla na farmaceutické zákroky.
Nacházíme četné příklady, jaké – skromné – vnitřní a vnější příležitosti se nabízely při řešení
problémů pro prominentní představitele psychoterapie. S oslabením diktatury došlo i k relativnímu a polovičatému zmírnění boje proti psychoterapii. Hlavními hybateli vědeckovýzkumné
politiky této doby se stala loajalita vůči sovětské společnosti, okatě zneužívající psychoterapii,
a/nebo boj o zachování relativní nezávislosti vědecké práce. Závěrečná část studie zmiňuje
některá dilemata nového začátku, která se stala aktuální v době hrdinské éry změny politického
režimu.
KLÍČOVÉ VÝRAZY
psychoterapie, Maďarsko, komunizmus, státní socialismus, diktatura, dějiny,
přehled, pomocné povolání, ideologická nevhodnost, psychoanalýza, terapeutické dílny
A magyarországi pszichoterápia helyzete a szocializmus, illetve a szocialista diktatúra idején: A tanulmány arról ad képet, hogyan próbálták magyarországi képviselői a pszichoterápiás
képzést és munkát a szocialista diktatúra idején megőrizni, illetve átmenteni. Kezdetben a pszichoanalízis még a szovjet ideológusok egy részének is összeegyeztethetőnek tűnt a marxista
világnézettel. Szovjet mintára, a szovjet hadsereg által Magyarországra exportált szocialista
ideológia képviselői néhány éven belül itt is támadást intéztek, előbb eszmei síkon, majd egyre
nagyobb fizikai erőszakot is kifejtve a pszichoterápiás elmélet, képzés és terápiás gyakorlat
ellen – hasonlóképpen, mint a művészetek vagy az irodalom ellen is. Így először a pszichoterá-
pia szükségességének a tagadása jelent meg (állítva, hogy erre csupán a „kapitalista termelési
viszonyok miatt” van szükség, és csaknem megszűnt a pszichológia oktatása is), később jelentős hátránya származhatott bárkinek abból, hogy valamely – főképp, ha analitikus – pszichoterápiás iskolához tartozott. A hatalom harcának része volt az is, hogy hosszú időre meghatározó
módon megfelelő neurofiziológiai vezetők irányítása alá kerültek a kulcsfontosságú terápiás
helyek, a hatalom szigorú kontroll alatt tartotta ezeket, és a gyógyítás a gyógyszeres beavatkozásokra zsugorodott. Példákat láthatunk arra, hogy a pszichoterápia prominens képviselői szá-
mára mégis milyen – szerény – belső és külső lehetőségek adódtak a dilemmák megoldására.
A diktatúra gyengülésével relatív és felemás módon enyhült a pszichoterápia-ellenes harc is.
Ekkor a tudománypolitikai eseményeket a pszichiátriával látványosan visszaélő szovjet társasághoz való lojalitás és/vagy a tudomány relatív függetlenségének megőrzése érdekében folytatott küzdelem jelentette. A tanulmány befejező része a politikai rendszerváltáskor aktuálissá
vált újrakezdés hőskorának egy-két dilemmáját említi meg.
KULCSSZAVAK
pszichoterápia, Magyarország, kommunizmus, államszocializmus, diktatúra, történelem, visszatekintés, segítő foglalkozás, ideológiai összeférhetetlenség, pszichoanalízis, terápiás műhelyek
Sytuacja węgierskiej psychoterapii w okresie socjalizmu i dyktatury socjalistycznej: Niniejsze studium przedstawia obraz w jaki sposób węgierscy przedstawiciele próbowali utrzymać, a także ocalić kształcenie psychoterapeutyczne i pracę w okresie dyktatury socjalistycznej. Na początku psychoanaliza nawet dla części sowieckich ideologów wydawała się być
zgodną ze światopoglądem marksistowskim. Na wzór sowiecki, przedstawiciele socjalistycznej
ideologii eksportowanej na Węgry przez wojska sowieckie tutaj również w przeciągu kilku lat
skierowali atak najpierw na płaszczyźnie ideologicznej, potem okazując coraz większą prze-
moc fizyczną, przeciw teorii, kształceniu i praktykom psychoterapeutycznym – podobnie jak
w dziedzinie sztuki i literatury. I tak w pierwszym etapie pojawiło się zaprzeczenie potrzeby
psychoterapii (twierdząc, że taka potrzeba występuje tylko w „kapitalistycznych stosunkach
produkcji”, ponadto niemalże przestało istnieć również nauczanie psychologii), w późniejszym
okresie osoby związane z którąkolwiek szkołą psychoterapii znalazły się w niekorzystnej
sytuacji – zwłaszcza analitycy. Narzędziem walki o władzę było również sprawowanie ścisłej
kontroli nad kluczowymi miejscami terapii, które długi okres czasu funkcjonowały pod
kierownictwem odpowiednich neurofizjologów. W tym okresie terapia lecznicza ograniczała
się do podawania leków. Znamy przykłady jakie skromne możliwości, tak wewnętrzne jakie i
zewnętrzne mieli do dyspozycji prominentni przedstawiciele psychoterapii przy rozwiązaniu
dylematów. Równolegle z osłabieniem dyktatury straciła impet w sposób relatywny i dwuznaczny również walka skierowana przeciw psychoterapii. Wtedy wydarzeniem polityki naukowej było dotrzymanie lojalności wobec sowietów ostentacyjnie nadużywających psychiatrię
i/lub zmagania o utrzymanie relatywnej autonomii nauki. Końcowa część studium przytacza
kilka dylematów aktualnych w legendarnym okresie zmiany ustroju politycznego.
SŁOWA-KLUCZE
psychoterapia, Węgry, komunizm, państwo socjalistyczne, dyktatura, historia,
przegląd historyczny, zawody służb społecznych, niezgodność ideologiczna, psychoanaliza,
warsztaty terapeutyczne
Situaţia psihoterapiei din Ungaria în timpul socialismului şi a dictaturii socialiste: Studiul
ne prezintă faptul cum au încercat reprezentanţii din Ungaria păstrarea şi salvarea formării şi
activităţii de psihoterapeut, în timpul dictaturii socialiste. La început psihanaliza s-a părut a fi
potrivită cu ideologia marxistă chiar şi pentru ideologia rusă. Pe baza modelui rus, reprezentanţii ideologiei socialiste exportaţi de către armata rusească din Ungaria, au început atacul mai
întâi pe plan ideologic, continuând cu atac fizic violent împotriva teoriei, formării şi practicii
psihoterapeutice, asemănător atacurilor împotriva artei şi a literaturii. Prima dată a apărut negarea importanţei psihoterapiei (afirmând că acesta este necesar numai din cauza „relaţiilor de
producţie capitaliste“ şi aproape că s–a încetat şi predarea psihologiei), iar mai târziu toţi au
avut de pierdut din cauză că au aparţinut şcolii analitice de psihoterapie. Partea luptei de putere
a constituit şi faptul că, pentru timp îndelungat, locurile terapeutice cheie au ajuns sub îndrumarea unor conducători neurofiziologici, puterea ţinându-i sub control sever pe aceştia, procesul vindecării limitându-se numai la intervenţiile medicamentoase. În studiu ne sunt perezentate
exemple, posbilităţile modeste interne şi externe de rezolvare a dilemelor pentru reprezentanţii
proeminenţi ai psihoterapiei. Odată cu slăbirea dictaturii se micşorează relativ şi ambiguu şi
lupta împotriva psihoterapiei. Evenimentele politico-ştiinţifice au fost caracterizate de loialitatea faţă de societatea rusă, care abuza spectaculos de psihiatrie şi de lupta pentru păstrarea independenţei relative a ştiinţei. Partea de închidere a studiului menţionează câteva din dilemele
devenite actuale odată cu schimbarea sistemului politic.
CUVINTE CHEIE
psihoterapie, Ungaria, comunism, socialism de stat, dictatură, istorie, retrospectivă, profesie de ajutorare, incompatibilităţi ideologice, psihanaliză, ateliere terapeutice.
Психотерапия в Венгрии в период социализма и социалистической диктатуры:
Данная статья дает обзор того, как в период социалистической диктатуры представители
венгерской психотерапии старались спасти психотерапевтическое обучение и практиче-
скую работу. На начальной стадии диктатуры даже части советских идеологов психоана-
лиз казался совместимым с марксистской идеологией. Тем не менее через несколько лет
экспортированные в Венгрию советской армией представители социалистической идео-
логии начали оказывать мощное давление на теорию психотерапии, обучение и терапев-
тическую практику, поначалу на идеологическом уровне, но позже применяя все боль-
шее физическое насилие – так же, как против искусства и литературы. В результате этого сначала появилось отрицание необходимости психотерапии (утверждавшее, что в ней
есть нужда только «в условиях капиталистических рыночных отношений»), было прак-
тически остановлено обучение психологии; позже любой человек сталкивался с серьез-
ными препятствиями, если он относился к какой-либо – особенно терапевтической – пси-
хотерапевтической школе. Частью арсенала власти было также то, что ключевые тера-
певтические центры на длительный срок попали под руководство соответственно подо-
бранных нейрофизиологов. Власть держала эти центры под строгим контролем. И все
лечение сводилось к лекарственному вмешательству. Авторы представляют примеры
тех скромных внутренних и внешних возможностей, которые тем не менее появлялись
у видных представителей психотерапии для решения их затруднительного положения.
С ослабеванием диктатуры борьба против психотерапии также пошла на убыль, относи-
тельным и непоследовательным образом. В это время политика по отношению к науке
характеризовалась степенью лояльности к советской власти, которая явно злоупотре-
бляла психотерапией, а также/или борьбой за сохранение относительной независимости
в сфере науки. Заключительная часть исследования касается одной или двух дилемм, став-
ших актуальными во время начала новой жизни после смены политической системы.
КЛЮЧЕВЫЕ СЛОВА
психотерапия, Венгрия, коммунизм, государственный социализм,
диктатура, история, ретроспекция, вспомогательная деятельность, идеологическая несо-
вместимость, психоанализ, терапевтические семинары
Situácia psychoterapie v Maďarsku v období socializmu a socialistickej diktatúry: Štúdia
vykresľuje snahu maďarských predstaviteľov psychoterapie udržiavať a odovzdávať prax vzdelávania psychoterapeutov a psychoterapeutickej práce v období socialistickej diktatúry. Pôvodne aj sovietski ideológovia považovali psychoanalýzu za zhodnú s marxistickou ideológiou.
Po niekoľkých rokoch však predstavitelia socialistickej ideológie v Maďarsku, okupovanom
sovietskou armádou, začali vyvíjať tlak proti psychoterapeutickej teórii a vzdelávaniu a proti
terapeutickej praxi, najskôr v rovine ideovej, neskôr s vynakladaním stále hrubšieho fyzického
násilia, rovnako, ako tomu bolo v prípade umenia a literatúry. Tak sa najprv začalo s popieraním
potrebnosti psychoterapie (s tvrdením, že je potrebná len v dôsledku „kapitalistických výrobných pomerov”, a vyučovanie psychológie bolo takmer zastavené), neskôr znamenalo príslu-
šenstvo k niektorej – zvlášť analytickej – psychoterapeutickej škole výraznú nevýhodu. Bolo
tiež súčasťou boja moci, že sa kľúčové terapeutické centrá dostali pod dlhodobú a nadmernú
kontrolu neurofyziológov a moc držala tieto miesta pod prísnou kontrolou, pričom liečba bola
obmedzená iba na medikamentózne liečenie. Nachádzame mnohé príklady toho, aké skromné
– vnútorné a vonkajšie – príležitosti sa ponúkali prominentným predstaviteľom psychoterapie
pri riešení problémov. Hlavnými hýbateľmi vedeckovýskumnej politiky tejto doby sa stala
loajalita voči sovietskej spoločnosti, okato zneužívajúcej psychoterapiu, a/alebo boj o zachovanie relatívnej nezávislosti vedeckej práce. Záverečná časť štúdie načrtáva niektoré dilemy, ktoré
sa stali aktuálnymi po hrdinskej ére zmeny politického režimu.
KĽÚČOVÉ POJMY
psychoterapia, Maďarsko, komunizmus, štátny socializmus, diktatúra, história,
reflexia minulosti, pomáhajúce povolanie, ideologický konflikt, psychoanalýza, centrá terapie